Obeť alebo vďačnosť?

Keď Alica v roku 1984 maturovala, bola premiantkou miestneho gymnázia. Bez známostí a úplatkov sa dostala na právo a usilovne pokračovala vo svojej „filatelistickej" záľube.  S priemerom 1,00 ukončila štúdium, vydala sa za spolužiaka z ročníka a do roka  priviedla na svet prvorodeného syna Tomáša. Chlapča bolo pokojné, bacuľaté, v noci spalo, cez deň si tichučko v postieľke obzeralo vlastné pästičky. Až po pár mesiacoch si Alica všimla, že Tomáško nereaguje na zvukové podnety mimo svojho zorného uhla. Prvé narodeniny priniesli mladej rodinke okrem torty s jednou sviečkou aj zdrvujúce potvrdenie Tomáškovej hluchoty...

Daniela od malička vynikala v riešení hlavolamov a rébusov. V škole ju bavila matematika, vo voľnom čase sa venovala kompozičnému šachu a ako jediné dievča vyštudovala na matfyze teoretickú kybernetiku. Po promócii v roku 1987 sa stala internou ašpirantkou na Katedre aplikovanej matematiky. Dcérka Lucia sa jej narodila tesne po úspešnej obhajobe dizertačnej práce. Prvé mesiace Danielinho materstva boli idylické, problémy nastali až v období prikrmovania – bolesti bruška, hnačky, celkové neprospievanie. Trvalo zopár mesiacov, kým si Daniela vypočula vetu, ktorá následne zmenila celý jej život: „Vaša dcérka má celiakiu, doživotne bude potrebovať bezlepkovú diétu...“.

Karolína porodila svoje prvé dieťa v roku 1992, keď bola v poslednom ročníku štúdia francúzskeho jazyka na filozofickej fakulte. V tom čase už mala napísanú diplomovú prácu, bola vyhľadávanou prekladateľkou a predbežne mala potvrdenú trojročnú stáž na parížskej Sorbone. Pôrod bol dlhý a namáhavý, úľavou si vydýchla, keď prvýkrát začula plač svojho syna. O chvíľu si však uvedomila zvláštne napäté ticho v pôrodnej sále. „Je všetko v poriadku, pán doktor?“ – spýtala sa. Nebolo... Martinko sa narodil s Downovým syndrómom...

Tri schopné, ambiciózne mladé matky a tri deti vyžadujúce starostlivosť „na plný úväzok“. Ako sa tieto ženy so svojim údelom vyrovnali?

Alica sama zvládla mnohé úskalia posunkovej reči, napísala o tom niekoľko príručiek pre rodičov sluchovo postihnutých detí a dnes učí posunkovú reč budúcich špeciálnych pedagógov na vysokej škole...

Daniele vstúpila celiakia do života v roku 1991, keď v obchodnej sieti ešte vôbec neboli dostupné bezlepkové potraviny. Napriek svojmu kuchárskemu antitalentu sa nekonečným experimentovaním naučila piecť jedlý bezlepkový chlieb, neskôr i koláče a cukrovinky. O svoje skúsenosti a recepty sa podelila so stále sa rozširujúcou rodinou celiatikov v bezlepkovej kuchárskej knihe, prvej, ktorá vyšla v slovenčine. Dnes prevádzkuje internetový obchod s bezgluténovými potravinami a poskytuje poradenstvo v tejto oblasti...

Karolína sa nezmierila s myšlienkou, že dieťa s Downovým syndrómom patrí do špeciálnej školy. Od najútlejšieho veku sa venovala rozvíjaniu Martinkových schopností aplikáciou metód Márie Montessori. Na prelome tisícročí sa jej za finančnej pomoci z euro fondov podarilo založiť prvú Montessori škôlku v kraji, ktorú spočiatku navštevovalo päť detí. Dnes má jej centrum okrem škôlky aj základnú školu a Martin v ňom pôsobí ako asistent...

Mnoho ľudí si povie, že Alica, Daniela a Karolína obetovali svoj talent a sľubne sa rozbiehajúcu kariéru svojim deťom... aj ony sami si to v minulosti určite mnohokrát s trpkosťou i bolesťou pomysleli. Ale dnes, v zrelom veku, to už vidia inak – sú vďačné svojim deťom za to, že im ukázali nové rozmery životného šťastia...