O Adele, ktorá musela 7x schudnúť, aby schudla navždy
Stretli sme sa s Adelou včera a bolo to pohladenie pre moju dušu – šťastná päťdesiatnička v letných šatočkách veľkosti 38... Zhovárali sme sa, akoby od nášho posledného rozhovoru neprešlo už takmer 5 rokov...
Od nášho prvého stretnutia ubehlo však už takmer 10 rokov. Adela ma vtedy vyhľadala s jasnou požiadavkou – chcela schudnúť do stužkovej svojho jediného syna, na ktorej sa mala po mnohých rokoch opäť stretnúť so svojím exmanželom. V tom čase vážila 117kg a do stužkovej nám ostávalo ešte 10 mesiacov. Zdalo by sa, že pri troche disciplíny to nebude až taký problém, no Adela hneď na prvom stretnutí priznala, že od detstva schudla výraznejšie už šesťkrát, no vždy opäť pribrala...
Z môjho pohľadu je schudnutie iba tou „menšou polovicou úspechu“ – tou „väčšou polovicou“ a častokrát omnoho náročnejšou úlohou je udržať si novonadobudnutú hmotnosť už navždy. Svojim klientom často hovorím, že mojou hlavnou starosťou pri práci s nimi je vytvoriť pre nich nový trvalo udržateľný stravovací návyk, ktorý by im z dlhodobého hľadiska zabezpečil prijateľnú hmotnosť. A pri upevňovaní tohto návyku ich potom sprevádzať tak dlho, ako to budú potrebovať...
Adela bola 10 mesiacov pred stužkovou veľmi motivovaná zmeniť svoje stravovanie. Bola prekvapená, keď som trvala na tom, že musí jesť minimálne päťkrát denne a nesmie konzumovať nízkotučné mliečne výrobky. Opakovane sa utvrdzovala v tom, že si naozaj môže udusiť zeleninu na masle a že si môže dopriať aj tučnú rybu a bravčové mäso. Odmenou jej bolo, že dva týždne pred stužkovou vážila už len 72kg. Tešili sme sa spolu z nových šiat, topánok, účesu. V deň stužkovej som dostala foto žiariacej Adely so synom a exmanželom, no ona sama už na ďalšie naše stretnutie neprišla. Napísala mi, že sa necíti dobre a určite sa mi čoskoro ozve...
Ozvala sa o tri roky, vážiaca viac ako 130kg. Tentokrát už bola ochotná zhovárať sa aj o inom ako o jedle. Narodila sa ako jediné dieťa spoločensky veľmi angažovaných rodičov. Otec bol aktívny športovec a mama uctievala všetko krásne. Adelka bola odjakživa utiahnuté bacuľaté dieťa, ktoré neznášalo rozruch. Bola veľkým sklamaním pre svojich rodičov. Najmä z otcových úst si často vypočula nelichotivé prívlastky týkajúce sa jej zaobleného telíčka, mama ju často trápila porovnávaním s rovesníčkami, ktoré „boli štíhle a mali krásne šatočky“.
V puberte Adela počas letných prázdnin prvýkrát výrazne schudla – takmer nejedla a v najväčších horúčavách chodievala dvakrát denne behať. Otec ju veľmi chválil a mama si akosi nevšimla, že dieťa vlastne hladuje. So začiatkom školského roka behanie skončilo a kilá sa postupne vrátili. Podobné scenáre sa opakovali pred stužkovou, na internáte, pred svadbou, po pôrode, pred rozvodom... Mama rezignovala, otec sa nevzdával – kritizoval jej zväčšujúce sa telo a pravidelne ju obdarúval knihami o chudnutí alebo permanentkami na športové aktivity. Deň po synovej stužkovej, kedy bola 72 kíl vážiaca Adela skutočne šťastná, jej otec namiesto pochvaly a podpory povedal: „No a teraz sa môžeš opäť vykŕmiť...“
Počúvajúc Adelin neveselý príbeh premýšľam nad tým, ako začať prácu s touto ubolenou dušou. Dokáže odpustiť otcovi? Pochopí, že ten muž robí najlepšie čo vie a dokonca je presvedčený, že dcére tým pomáha? Dnes asi nie... A tak začínam jednoduchou zámenou slovesa: „Adela, doposiaľ ste verili, že MUSÍTE schudnúť, aby ste si zaslúžili otcovu lásku. Presvedčili ste sa, že to nefunguje. Až sa dopracujeme k tomu, že budete CHCIEŤ schudnúť sama kvôli sebe, potom sa nám to určite natrvalo podarí....“
Adela na mňa uprie oči kúpajúce sa v slzách a šepne: „Nemusím? A môžem chcieť???“ A tak začíname tým, že si Adela po svojich celoživotných skúsenostiach s chudnutím sama zostavuje svoj jedálniček. Je šikovná a darí sa jej – to preto, že sa chce vo svojom tele konečne cítiť navždy v pohode – za 15 mesiacov si dokáže opäť obliecť šaty, v ktorých bola krásna na synovej stužkovej :-)