O Vladovi, ktorý schudol s čokoládou
„Potrebujem rýchlo schudnúť 40kg, avšak vopred vás upozorňujem, že chleba, čokolády a alkoholu sa nevzdám!“ To bola prvá veta, ktorú mi adresoval 45 ročný 160kg vážiaci Vlado.
„Nuž neviem, ako rýchlo chcete schudnúť, ale zatiaľ nevidím dôvod, prečo by ste pri svojej výške nemohli mať aj rovnú stovku...“ podotkla som mierne. „No to veru nie, do pol roka chcem mať 120kg“ zadefinoval mi Vlado svoje parametre viac ako nástojčivo. „O pol roka bude stužková?“ hlesla som - bol máj a berúc do úvahy jeho vek nebolo ťažké odhadnúť motiváciu. Vlado sa zadíval kamsi do prázdna, čosi sa mu v oku zalesklo a po chvíli ticho riekol: „Hej, moja jediná dcéra...žije s mojou exmanželkou veľmi ďaleko odtiaľto...“
Vysvitlo, že Vlado má povolanie, kvôli ktorému trávi mnoho času na cestách. Jeho dennou normou boli štyri bagety s čímkoľvek, minimálne sedem káv a v aute vždy prítomná Študentská pečať... nuž a večer nasledovalo vybielenie chladničky korunované pohárom whisky. Vlado pripustil, že jeho hlad je častokrát viac emočný ako fyziologický - bagetami kompenzuje stres, po čokoláde siaha vo chvíľach sklamania a vyčerpania. Má pocit, že v jeho živote nie je čas ani priestor, aby mohol svojej strave venovať viac pozornosti a tak dúfa, že mu navrhnem niečo, čo bude rýchle, nenáročné a hlavne veľmi účinné.
Nutkavé chute viazané na určité potraviny (pečivo, čokoláda, alkohol...) bývajú spravidla podmienené okrem iného aj dlhodobým nedostatkom určitých vitamínov a minerálov. A tak píšem Vladovi zoznam odporúčaných potravinových doplnkov spolu s ich dávkovaním. Prekvapený Vlado sa pýta: „A nič mi nezakážete jesť? Ani piť?“ „Možno nabudúce, ak teda prídete...“ odpovedám, uvedomujúc si, že najbližšie týždne budú pre našu spoluprácu rozhodujúce...
O mesiac Vlado prišiel – uvoľnenejší, menej strhaný a evidentne pochudnutý. „Schudol som takmer 10 kíl “ hlásil mi hneď odo dverí „A viete čo je zvláštne? Už nezožeriem každý deň celú 280g čokoládu – niekedy viem prestať aj v polovici...“ Postupne sa dozvedám, že aj trávenie sa mu akomak upravilo, poľavilo vytrvalé pálenie záhy a zmiernilo sa obťažujúce nafukovanie. Nechám Vlada hovoriť o jedlách a potravinách, ktoré má rád. Dohodneme sa, že každý deň bude musieť zjesť miesto jednej bagety plnú hrsť orechov. Vlado prekvapene súhlasí a opätovne sa uisťuje, že nič iné od neho nechcem.
Leto prinieslo Vladovi ďalšie stratené kilogramy – trvala som na tom, že si musí každý deň kúpiť a hneď aj vypiť liter žinčice alebo acidofilného mlieka, časom sme do jeho jedálnička pridávali ďalšie a ďalšie ľahko zadovážiteľné potraviny. Bageta mu už stačila aj jedna denne a na popoludňajšej čokoláde som stále trvala – nesmel jej však zjesť viac ako 50g. Začiatkom augusta vážil Vlado už len 137kg, tričká na ňom viseli, nohavice z neho padali – konečne uveril, že to môže dať :-)
Na dovolenku sa Vlado chystal do Maďarska. Dohodli sme sa, že skúsi ochutnať čo najviac druhov svojho obľúbeného halaszle a langoše obmedzí len na nevyhnutné minimum. Po návrate mal o ďalšie 4 kilá menej a hrdo mi referoval o tom, ako obetavo degustoval 14 druhov rybacej polievky a okrem toho objavil aj čaro polievky z kuracích žalúdkov. Pre Vlada bola napokon dovolenka aj inšpiráciou k tomu, aby si začal doma variť tzv. jedlá z jedného hrnca, ktoré mu pomohli vyrovnať sa z večerným prejedaním.
Koncom septembra sme sa dostali na 127kg a Vlado prišiel prvýkrát na stretnutie v športovom saku – skoro mi oči z jamôk vypadli. „Viete, musím sa naučiť pohybovať v obleku, do stužkovej je to už len 6 týždňov...“ A veru za tých 6 týždňov to Vlado dal na rovných 120 kíl – už mu totiž neprišlo nemožné vysadiť tú popoludňajšiu čokoládu :-)
A ak si myslíte, že tu sa príbeh nekončí, máte pravdu. Pred Vianocami sa Vlado zastavil ukázať mi fotografie zo stužkovej, na ktorých šťastne tancuje so svojou dcérou. „Viete, možno by ste mi už aj mohli pripraviť nejaký jedálniček, ako ostaným klientom“ začal váhavo. A keď som sa usmiala, dodal: „Veď pri svojej výške by som mohol mať aj rovnú stovku, však?“
Nuž a tak sme sa do toho pustili – Vlado už nemal problém sadnúť si po večeroch na stacionárny bicykel a varenie bolo aj naďalej jeho hobby. A keď tak raz v sobotu dopoludnia nakupoval ryby, mäso a zeleninu, stretol medzi regálmi svoju prvú lásku menom Martina. Už tam medzi ryžou a karí korením stihli zistiť, že sú obaja rozvedení a single. A potom sedeli dve hodiny na káve a potom jej Vlado uvaril skvelé halászle... A včera ma prišli prvýkrát navštíviť spolu :-)