O Milanovi, krvavých boxerkách a bicyklovaní
Keď si Milan po prvýkrát všimol červené škvrny na svojich boxerkách, mal 58 rokov, tri dospelé dcéry a dobre zabehnutú advokátsku prax. V prvom momente z toho obvinil cviklový šalát, potom pripustil, že by to mohli byť hemoroidy. Brucho ho síce už dlhšiu dobu pobolievalo takmer denne, ale pri svojich stravovacích zlozvykoch sa tomu ani veľmi nečudoval...
K obvodnému lekárovi ho donútila ísť vystrašená manželka. Diagnózu C20 (zhubný nádor konečníka) si vypočul v ten istý deň, ako im najstaršia dcéra šťastne oznámila svoje vytúžené tehotenstvo. Milan si s hrôzou uvedomil, že sa nemusí dožiť narodenia svojho prvorodeného vnúčaťa...
V deň, keď podstúpil operáciu, absolvovala jeho tehotná dcéra prvý ultrazvuk. Keď sa prebudil na jednotke intenzívnej starostlivosti, zvestovala mu, že čakajú chlapčeka. Hoci miloval svoje dcéry, v kútiku duše vždy túžil ešte po synovi... a teraz je na ceste jeho vnuk... Napriek bolesti, slabosti a strachu sa v tú noc rozhodol, že urobí všetko pre to, aby svojho vnuka naučil bicyklovať...
Počas nasledujúcich mesiacov absolvoval chemoterapiu, stratil všetky vlasy a naučil sa žiť s kolonostómiou. On, ktorý celé roky odmietal jesť akúkoľvek čerstvú zeleninu a z ovocia toleroval jedine marhuľový kompót, teraz bez reptania jedol zeleninové polievky a ovocné šaláty, ktoré mu pripravovala dcéra - nastávajúca mamička. Ani nevzdychol po obľúbených krvavých steakoch a bol vďačný za dusené morčacie mäso... Občas žartoval, že má rovnaký jedálny lístok ako jeho nenarodený vnúčik...
Malý Damián sa narodil v podvečer poslednej augustovej nedele. Milan sedel v ten deň už od rána v nemocničnom parku a čakal na svojho vnuka. Pred týždňom absolvoval kontrolné odbery, ktoré potvrdili, že jeho onkomarkery sú v norme a tak veril, že bicyklovanie nebude jediné, čo stihne Damiána naučiť...