O Igorovi, ktorý schudol cez Vianoce
Igor neúspešne chudol už viac ako dvadsať rokov – vlastne po celý svoj dospelý život... až sa na prahu štyridsiatky dopracoval k hmotnosti 152kg. Avšak, keď prišli minuloročné Vianoce, Igor akoby zázrakom schudol...
Málokedy sa mi stáva, že pri práci s klientom strácam trpezlivosť. Igor bol však aj v tomto ohľade veľmi výnimočný – jeho výhovorky nemali konca kraja: „Nemohol som sa v práci vyhnúť tým škvarkovým pagáčom, lebo rozvoniavali po celej chodbe...“ alebo „Musel som v nedeľu ochutnať tú čokoládovú tortu, lebo mama by sa bola urazila...“, prípadne „Uznajte, bol by to hriech neochutnať tú whisky, keď som ju už otvoril...“ Problém bol v tom, že Igorovo „ochutnať“ neznamenalo „dať si iba malý kúsok či hlt“, ale „zjesť úplne všetko, čo v danom okamihu vidí pred sebou“... Jeho hmotnosť sa aj po pol roku našej spolupráce veselo pridŕžala 145kg a zdalo sa, že mňa to znepokojuje omnoho viac ako jeho...
Okrem vcelku pravidelných „ochutnávok“ komplikovala Igorovo chudnutie aj jeho dokonalá averzia k akejkoľvek vlastnej pohybovej aktivite. Na druhej strane sa veľmi rád díval na to, ako sa hýbu iní - väčšinu svojho voľného času trávil sledovaním športových prenosov v televízii. Aj plánovanie našich stretnutí prebiehalo vždy s ohľadom na športové dianie na planéte Zem... Igor mal skvelý prehľad o športe a keď som ho raz podvečer zazrela v stávkovej kancelárii, došlo mi, ako to všetko spolu súvisí... a rozhodla som sa využiť to ako posledný pokus ...
V polovici decembra vravím nič netušiacemu Igorovi: „Igor, ste výnimočný muž, nič nerobíte tak, ako zvyšok ľudstva – čo keby ste to tentoraz doviedli do dokonalosti?“ „Čo presne máte na mysli?“ pýta sa ma Igor zmätený i polichotený zároveň. „Nuž, cez Vianoce takmer každý človek stlstne, ale vy by ste mohli byť výnimka – vy by ste schudli... A keby ste sa s niekým stavili, že cez Vianoce schudnete, určite by ste na tom aj pekne zarobili...“ Pri zmienke o stávke Igor očividne ožíva a intenzívne sa zaujíma, či je vôbec možné schudnúť počas Vianoc. Prvýkrát vôbec nerieši, že si bude musieť niečo odoprieť alebo dokonca aj niečo obetovať.... Nadšene s mojím návrhom súhlasí: „Super, už aj presne viem, s ktorými kolegami v práci sa stavím... večne si zo mňa uťahujú, teraz im to natriem...“
A tak dostal Igor detailný rozpis stravovania na celé Vianoce: bola tam aj štedrovečerná ryba - nie však vyprážaný kapor, ale dusený losos. Aj zemiakový šalát, ale bez majonézy, aj vianočné pečivo, ale len jeden kúsok denne k poobedňajšej káve bez cukru. Dohodli sme sa, že svoje milované gaštanové pyré so šľahačkou si môže dopriať na raňajky (v presne stanovenom množstve), ale potom musí ísť na 90 minútovú prechádzku. Orechy môže chrumkať len dopoludnia, nie však viac ako 50g denne. A ak si dopraje v niektorý večer alkohol, bude si ho musieť na druhý deň „odkrútiť“ na stacionárnom bicykli podľa priloženej tabuľky...
Pravdupovediac, bola som veľmi zvedavá, ako tento stávkový experiment dopadne. Keď sme sa začiatkom januára stretli, odľahlo mi – Igor celý žiaril: „No teda, schudol som 7kg a zarobil som 350 eur - dobré nie?“ Nebola som si istá, čo z toho ho teší viac a tak som sa so širokým úsmevom spýtala: „Super, Igor, veľmi sa z vás teším... a aký je náš ďalší cieľ?“ „Už som sa stavil, že do Veľkej noci budem mať pod 120kg, čo vy na to? To dáme, nie?“
Nuž dali sme to ... a potom znova a znova... a dnes je z Igora pohľadný 90kg chlap a krúti hlavou nad tým, ako to, že niektorí ľudia nemajú dostatok pevnej vôle na to, aby schudli :-)