O Danke, ktorá schudla napriek svojej genetike
„Viete, ja nechcem schudnúť veľa, nanajvýš tak 10 kíl, ja mám totiž geneticky dané, že budem celý život tučná...“ To bola prvá veta z úst 20 ročnej Danky, ktorá v tom čase vážila už viac ako 100kg...
Postupne som sa dozvedela, že Danka je síce jedináčik, ale má početné príbuzenstvo – deväť bratrancov a dve sesternice. A všetci sú tuční a ešte tučnejší... no proste genetika. Vyskytuje sa v ich rodine diabetes? - pýtam sa v snahe pochopiť rodinnú anamnézu. „Jasné, ale väčšinou len taký ten ľahký, čo sa na to užívajú lieky, len dvaja ujovia a tri tety si pichajú inzulín. Ale vyzerá to tak, že aj jeden z bratrancov si bude musieť začať pichať, lebo lieky mu už nezaberajú...“ Danka popisuje situáciu zľahka, so zmierlivým úsmevom, na konci súvetia opäť zaznie zmienka o genetike.
Pýtam sa Danky, ako trávi víkendy. Oči sa jej rozžiaria a rozpráva o tom, že vždy v sobotu s mamkou upečú dva - tri koláče, také poctivé domáce. Jeden je vždy z kysnutého cesta, jeden s krémom a ten tretí, to vždy skúšajú nejaký nový recept, aby si každý prišiel na svoje... Premýšľam nad tým, ako asi trojčlenná domácnosť naloží každý víkend s troma koláčmi a pýtam sa Danky, čo robieva v nedeľu? „No v nedeľu chodievame na návštevy alebo oslavy k príbuzným, alebo prídu z rodiny na návštevu k nám...“ Skusmo sa pýtam, koľko koláčov na takejto oslave Danka ochutná. „No každá gazdinka tam vždy donesie niečo nové a zaujímavé a patrí sa ochutnať zo všetkého, aby sa nik neurazil. Takých desať - dvanásť kúskov je to vždy, a samozrejme zakaždým si niečo donesieme aj domov...“
Skusmo spomeniem pohyb na čerstvom vzduchu (akosi sa ani neodvážim použiť slovo „šport“), no Danka hneď zvážnie a na tvári sa jej zjaví znepokojenie: „No, viete, ja sa veľmi potím a ľahko sa zadýcham a keď ma ofúkne, hneď prechladnem. Ráno ma naši vozia do školy autom a popoludní idem domov autobusom, aby som neochorela...“
Presúvam pozornosť na Dankino trávenie - keď spomeniem Pancreolan, Danka sa usmeje, kývne rukou a zahlaholí: „Ten nosím so sebou vždy v kabelke, aj Creon, Helicid a Espumisan. U nás doma to užívajú všetci...“ Danka pripúšťa, že má problémy s vyprázdňovaním (niekedy nemá stolicu aj štyri - päť dní), no rovnako je na tom aj jej mama, aj teta, aj sesternice, takže opäť je to tá genetika.
Jediné, čo Danku naozaj znepokojuje, je obava, že až raz nájde toho pravého muža, nebude s ním môcť mať deti – nikdy totiž nemala spontánne menštruáciu, v pätnástich jej diagnostikovali cysty na vaječníkoch a hoci odvtedy po celý čas užíva antikoncepciu, cysty sa jej len ďalej množia a rastú. A keďže jej bezradná gynekologička povedala, že musí schudnúť, tak prišla za mnou...
Konečne niečo, čoho sa dá zachytiť, pomyslela som si, a čo sa v tejto rodine nedá zvaliť na genetiku. Ak by som mala použiť básnické prirovnanie, genetika každého z nás je akoby náboj v zbrani, ktorá síce môže skrátiť či ukončiť náš život, ale prst na spúšti tejto zbrane drží vždy náš životný štýl. A tu môže, ba vlastne mal by, prebrať zodpovednosť každý z nás J
Je mi jasné, že Danka nie je pripravená na žiadnu zásadnú zmenu svojho stravovania. Vie síce výborne piecť, ale absolútne nevie variť, a jej rodinné zázemie jej v tomto veľmi nepomôže. Pokúsim sa využiť na aký - taký progres Dankino študijné zameranie – študuje ekonomiku, baví ju práca s číslami, miluje Excel... Navrhujem, aby si urobila tabuľku, ktorá jej spočíta energetickú hodnotu koláčov, ktoré doma pečú. Verím, že jej to pomôže uvedomiť si, koľko prebytočnej energie prijíma v rámci konzumácie týchto sladkých pokušení...
Na najbližšom stretnutí som bola ohromená, ako detailne Danka úlohu splnila – v databáze mala spracovaných 27 najčastejšie pekávaných koláčov v ich rodine. Ich energetická hodnota sa pohybovala od 1600 do 2500kJ/100g. Danka si sama spočítala, že uplynulé dva víkendy skonzumovala na nedeľných oslavách minimálne 6000kJ len prostredníctvom zákuskov, a to celkom určite urazila polovicu rodiny, lebo si nedala zo všetkého ponúkaného.
Dohodli sme sa, že svoju databázu bude priebežne dopĺňať nielen o ďalšie koláče, ale aj o bežné jedlá, ktoré sa u nich doma varia. Navrhla som, aby sme si stanovili pravidlo, že koláče bude konzumovať len v spoločensky nevyhnutných situáciách – teda len na nedeľných oslavách. V rámci sobotného pečenia bude prípustné nevyhnutné ochutnávanie, avšak od pondelka do piatka bude mať koláčový pôst. Danka váhajúc súhlasila...
Tri týždne prerušovaného koláčového pôstu priniesli Danke prvých stratených 5kg. A ako sa jej databáza koláčov a jedál rozrastala, na oslavách si vyberala koláče s čo najnižšou energetickou hodnotou a dokonca sa naučila nedojesť celý kúsok a presunúť ho na otcov alebo mamin tanierik. V rámci experimentálnej časti domáceho pečenia sa zamerala na raw koláčiky, no čoskoro zistila, že ich energetická hodnota sa často vyrovná čokoládovej torte. Vcelku sa Danka za dva mesiace stala odborníčkou na zloženie koláčov bežných v našich zemepisných šírkach a schudla svojich prvých desať kíl. Všimla si, že sa už tak veľmi nezapotí a nezadýcha, ba aj stolica sa zjavovala viac - menej pravidelne a bezproblémovo.
V tom čase Dankina mama spadla na priedomí tak nešťastne, že si zlomila nohu v členku a ruku v zápästí. Jej pobyt v nemocnici sa predĺžil na päť týždňov, počas ktorých sa Danka musela postarať o domácnosť. Vybavila som ju najjednoduchšími receptami na prípravu delenej stravy a začali sme sa učiť variť za pochodu. Zatiaľ čo sebe naložila na tanier mäso s dusenou zeleninou, otcovi k tomu upiekla aj zemiaky – a obaja boli spokojní. Danka sa učila rýchlo a chudla ešte rýchlejšie – na konci maminej hospitalizácie dosiahla jej hmotnosť 80kg.
Gynekologické vyšetrenie potvrdilo výrazné zlepšenie stavu vaječníkov – po trojstrannej dohode s Dankou a pani doktorkou sme vysadili antikoncepciu. Danka už rozumela tomu, že hlavným dôvodom polycystických vaječníkov bola a je jej privysoká telesná hmotnosť a tak si naďalej sama varila všetky jedlá a na oslavách minimalizovala koláčové degustácie. Nebolo to ľahké, ale vidina vlastného dieťaťa bola pre ňu dostatočne motivujúca. Štyri mesiace od vysadenia antikoncepcie dostala Danka prvýkrát v živote spontánne menštruáciu – bolo to krátko po jej dvadsiatych prvých narodeninách.
No tak ako v každom procese, aj tu prišla kríza - tá naša po Vianociach s blížiacim sa Valentínom. Skrásnievajúca Danka, vážiaca v tom čase už iba 75kg, mala v očiach miesto radosti len smútok a beznádej: „Trápim sa a odriekam si, len aby som mohla mať dieťa a ono ani nie je s kým ho mať...“ šeptala cez slzy. Chápala som Dankin smútok, ale uvedomovala som si, že najviac limitujúci je tu jej spôsob života – vyskytovala sa buď v škole s absolútnou prevahou dievčat alebo v širokom rodinnom kruhu bez možnosti stretnúť niekoho nového.
Ako to len vymyslieť, aby vyšla von zo svojej ulity? Zavrhla som fitko, psa, aj internetové zoznamky – na to by sa Danka jednoducho nikdy nedala. Ale čo tak sprístupniť jej jedinečnú koláčovú databázu na internete? Stačí nájsť vhodného programátora J
A ostatné je už história – Janko je extrémne štíhly introvert a veľmi šikovný programátor. Keďže ho trápia viaceré potravinové alergie a intolerancie, hľadáme spolu spôsob, ako môže jesť a zároveň netrpieť. Keď sa tí dvaja prvýkrát stretli, niečo nedefinovateľné preskočilo, hoci si ani nepozreli do očí – už rok sú spolu, Danka varí a pečie, Janko s chuťou všetko zje a netrpí, Danka si udržiava svojich 68kíl a Janko sa na ňu díva ako na slnko svojho života. O dieťati spolu hovoria, no neplánujú ho skôr, ako si zrekonštruujú malý domček na kraji mesta...