Kto rozhoduje o našom zdraví?

23.02.2012 18:58

V priebehu uplynulých približne sto rokov sa priemerný vek obyvateľstva na Slovensku zdvojnásobil. Zatiaľ čo začiatkom dvadsiateho storočia sa dožívali Slováci priemerne 42 až 45 rokov, v súčasnosti sa priemerný vek nášho obyvateľstva pohybuje v rozmedzí 68 – 75 rokov. Na tomto pozitívnom vývoji má nepochybne svoj podiel zlepšenie sociálnych a ekonomických podmienok nášho života, vývoj zdravotníckej starostlivosti i skvalitnenie výživového stavu populácie.

Môžeme však tvrdiť, že sme ako národ za uplynulých sto rokov aj ozdraveli? Je nepochybné, že dramaticky poklesla úmrtnosť detí - najmä v dôsledku preventívnych očkovaní proti infekčným chorobám. Zlepšenie pracovných podmienok výrazne zredukovalo počet pracovných úrazov. Výskyt podvýživy sa podarilo takmer eliminovať. Namiesto toho však začala naša spoločnosť trpieť tzv. „chorobami z nadbytku“- predovšetkým diabetom II. typu, srdcovo-cievnymi a onkologickými ochoreniami.

Spoločným menovateľom týchto tzv. „civilizačných ochorení“ býva často neadekvátna telesná hmotnosť pohybujúca sa od miernej nadváhy až po klinické formy obezity. Alarmujúce je, že na Slovensku je oficiálne evidovaných viac ako 12% obéznych detí.
Obezita patrí k ochoreniam, pre ktoré je charakteristický tzv. „rodinný výskyt“ – ak je jeden z rodičov obézny, je až 50% pravdepodobnosť, že aj deti budú obézne. Ak sú obidvaja rodičia obézni, potom je pravdepodobnosť obezity u detí až 90%... U dospelej populácie je situácia ešte horšia – viac ako polovica mužov starších ako 40 rokov má nadváhu...

Zdravie je životná hodnota, ktorú si človek mnohokrát začína vážiť až vtedy, keď cíti, že jej má málo. Neustále narastajúce výdavky za zdravotnú starostlivosť nás nútia zamýšľať sa nad starou známou pravdou, že prevencia je mnohonásobne účinnejšia (a najmä lacnejšia) ako liečba. V tejto súvislosti však ešte stále pretrváva v našom podvedomí presvedčenie, že za starostlivosť o naše zdravie by mal byť zodpovedný ktosi iný – štát, minister zdravotníctva alebo personál nemocnice...

Na základe mnohých medzinárodných štúdií sa však zistilo, že zdravotný stav človeka ovplyvňuje samotná zdravotnícka starostlivosť len asi z dvadsiatich percent. Genetické vlohy sa podieľajú na našom zdravotnom stave približne desiatimi percentami a celý zvyšok t.j. 70% nášho zdravia ovplyvňuje prostredie a spôsob života, aký žijeme. Teda, ak má niekto v rodine predkov a príbuzných trpiacich na zvýšený krvný tlak, závisí do značnej miery od samotného človeka, či mu táto diagnóza skráti život alebo nie. Starostlivosť o zdravie je totiž prevažne individuálnou záležitosťou každého z nás.

Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav človeka je spôsob jeho výživy. V prípade niektorých ochorení (napr. rakovina zažívacieho traktu) sa nesprávna výživa podieľa na vzniku ochorenia až deväťdesiatimi percentami. Zamyslieť sa zodpovedne nad vlastným stravovaním je veľmi dôležité. Závisí od toho nielen dĺžka, ale aj kvalita nášho života.

Z viacerých sociálno-psychologických prieskumov však vyplýva, že ľudia sa pri výbere potravín málokedy riadia vlastným úsudkom. O tom, čo jeme a pijeme rozhodujú veľkou mierou reklamné šoty, ktoré sledujeme každý večer v televízii. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa v reklame objavovali šťastné deti chrúmajúce čerstvé jabĺčka a mrkvu alebo pijúce pohár mlieka. Ale s úsmevom na tvári tvrdiť, že deťom možno namiesto mlieka ponúkať sladkosti, v ktorých je okrem malého podielu sušeného mlieka množstvo cukru a tuku, to je už prinajmenšom zavádzajúce.

Mnoho reklám propagujúcich potraviny je zameraných práve na najzraniteľnejšiu vekovú kategóriu - na deti, ktoré si svoje tvoriace sa stravovacie návyky odnesú do dospelosti. Tvorcovia reklám to majú dobre premyslené – málo matiek totiž odolá, keď sa dieťa v obchode vehementne dožaduje sladkosti, ktorú videlo v televízii. Nuž a bohužiaľ, 90% televíznych reklám týkajúcich sa stravy detí propaguje práve sladkosti.

Pre prevažnú väčšinu matiek je veľmi dôležitá spokojnosť ich blízkych. Preto sa ľahko dajú zlákať obrázkom šťastnej rodiny z reklamy a oddane nakupujú instantné polievky, „cukríky plné ovocnej šťavy“ a rodinné balenia cukroviniek, pričom ich ani len nenapadne zamyslieť sa nad zložením ponúkaných potravín. Kdesi hlboko v našich srdciach zrejme drieme presvedčenie, že to, čo nám ponúka reklama, predsa nemôže byť pre naše zdravie zlé. Treba si však uvedomiť, že cieľom reklamy nie je zachovať naše zdravie, ale predať za každú cenu čo najviac propagovaných výrobkov.

Podobne je potrebné uvažovať aj pri nakupovaní. Vo všeobecnosti platí, že tie najdrahšie a často najmenej zdraviu prospešné potraviny mávajú najpestrejšie obaly a bývajú uložené v regáloch vo výške našich očí. V obchodoch sa často oplatí trošku zohnúť, porozhliadať či zájsť do zastrčeného kúta predajne a pátrať po malom pulte so skromným označením RACIO. Obchodníci zvyčajne neradi používajú označenia „Zdravá výživa“, lebo tým by vlastne priznali, že zvyšok nimi ponúkaných potravín nie je zdraviu až tak prospešný. Na adresu obchodníkov však treba vzniesť aj chválu – v ostatnom čase sú viac prístupní rozširovať sortiment svojich predajní podľa požiadaviek zákazníkov, najmä čo sa týka trvanlivých zdraviu prospešných potravín.

Najkritickejším miestom vo veľkých obchodoch sú zvyčajne pokladne, ktoré bývajú priam obťažkané ponukou najrozličnejších sladkostí. Je to výborný marketingový ťah - človek pri nakupovaní neraz aj vyhladne a čakajúc pri pokladni sa mu „slinky zbehnú“... a potom si spomenie ešte na svoju blízku i vzdialenú rodinu a odrazu má v košíku zo desať kusov sladkostí, ktoré vôbec nemal v úmysle kúpiť. Chvályhodný je však prístup viacerých obchodných reťazcov, ktoré zriadili vo svojich obchodoch tzv. pokladne bez sladkostí. Na týchto miestach radi nakupujú mamičky s malými deťmi. Predsa len, ktoré dieťa vydrží sedieť ticho v nákupnom vozíku, keď okolo seba vidí záľahu pochúťok???

Horšie je, ak vás pri cestovaní alebo na prechádzke náhle prepadne hlad. Kamkoľvek sa pohnete – stánky rýchleho občerstvenia, staničné bufety, benzínové pumpy - všade sa na vás lákavo usmievajú čokoládové tyčinky, keksy a slané pochutiny...

Dá sa vôbec tomuto všetkému odolať? Možno čeliť obrovskej a všadeprítomnej ponuke nezdravých potravín a pokrmov? Celkom určite sa to dá. Nie je to síce ten najpohodlnejší spôsob života, ale položme si otázku – akú kvalitu života a zdravia chceme dopriať sebe a svojim najbližším???

Späť