Je pitie ovocných džúsov rovnocenné konzumácii čerstvého ovocia?

Moja susedka Magdalénka má iba päť rokov, no v otázke kvality svojho pitného režimu má pozoruhodne jasno: „Nechcem šťavu, ktorú si vytlačila z pomaranča, chcem takú v škatuľke!". Snažím sa jej vysvetliť, že čerstvo vytlačená šťava je omnoho zdravšia, no ona ma pohotovo uvedie do obrazu: „ Vytláčanie šťavy je trápne, veď tie škatuľky rastú priamo na strome - nevidela si to v telke???" Veru videla a nie raz... a zakaždým mi vzkypela krv v žilách...

Ak dúfate, že iba malé dieťa uverí sofistikovane zavádzajúcej reklame výrobcov ovocných štiav, musím vás sklamať. Jedna z mojich študentiek v rámci diplomovej práce sledovala stravovacie návyky žiakov základných škôl. Okrem iného sa 400 siedmakov a ôsmakov spytovala, v akej forme konzumujú ovocie. 84% opýtaných uviedlo, že pijú ovocné džúsy, 10% zakrúžkovalo odpoveď „kompót alebo džem" a len 5% sa priznalo ku konzumácii čerstvého ovocia (možno sa viacerí hanbili pripustiť takú trápnosť, ktovie???). Zvyšní štyria respondenti uviedli ako zdroj ovocia vo svojej strave ovocné jogurty...

Možno predpokladať, že stredoškoláci sú už dosť zrelí (a reklamevzdorní), aby si vytvorili vlastný názor? Bohužiaľ, opak je pravdou. Keď 372 študentov strednej odbornej školy dostalo za úlohu posúdiť pravdivosť viacerých tvrdení súvisiacich s kvalitou bežných potravín, v prípade otázky „Môže pitie ovocných džúsov nahradiť konzumáciu čerstvého ovocia?" 78% z nich odpovedalo kladne.

Ak päťročná Magdalénka verí, že džús rastie priamo na strome, pätnásťročný Markus je možno presvedčený, že niekde v Brazílii na pomarančovníkovej plantáži kyprá, sporo odetá kreolka nalieva čerstvo vytlačenú šťavu do škatuliek, ktoré sa potom lietadlom dopravujú priamo na Slovensko. Tušíme však aspoň my, dospelí, ako to v skutočnosti je? Všimli sme si niekedy, že džús určitej značky chutí vždy - po celé roky a nezávisle od ročného obdobia - úplne rovnako? Uvedomili sme si, že džús je spravidla omnoho sladší ako samotné ovocie? Veríme, že džús prežije minimálne 12 mesiacov na polici v supermarkete len vďaka pasterizácii (a teda bez pridania akýchkoľvek konzervačných látok)? Vnímame kvalitatívny rozdiel medzi džúsom (obsah ovocnej zložky by mal byť 100%), nektárom (minimálny obsah ovocnej zložky 25%), ovocnou šťavou (ovocná zložka tvorí menej ako 25%), prípadne ovocnou limonádou (ovocná zložka sa limitne blíži k nule)???

Falšovanie ovocných štiav, predovšetkým džúsov, je ekonomicky veľmi zaujímavé a preto aj celosvetovo rozšírené. Možno ste sa už niekedy v zložení pomarančového džúsu dočítali, že bol „vyrobený z koncentrátu". V prípade pomarančového džúsu to znamená, že pomaranče sa vylisujú, šťava sa oddelí a vylisované šupky so zvyškami dužiny sa namočia do vody. Pri opätovnom (a spravidla niekoľkonásobnom) lisovaní namočených pomarančových šupiek sa získava „pulpwash" (v preklade „vypláchnuté ovocné šupy") - trpko-horkastý pomarančový extrakt, ktorý má omnoho nižší obsah vitamínov a minerálnych látok, ako pôvodná pomarančová šťava. Pulpwash sa odparením vody zahustí a predáva výrobcom džúsov ako koncentrát. Pri tzv. rekonštitúcii koncentrátu sa potom pridáva voda. Chuť sa upravuje hlavne pridávaním cukru, no k slovu sa dostávajú aj ovocné kyseliny a aminokyseliny. Výrobca samozrejme vo finálnej fáze pridá vitamíny a minerály v takom množstve, aby výrobok spĺňal legislatívne stanovené limity.

Veľmi častou formou falšovania ovocných štiav je prídavok lacnejších druhov ovocných štiav (jablkovej, hruškovej, hroznovej) k šťavám drahším - spravidla citrusovým, pričom výsledný produkt je predávaný ako 100% pomarančový džús. Ďalším nástrojom falšovania sú tzv. decharakterizované šťavy, čo je vlastne zmes rozličných lacných ovocných štiav, ktorá je pomocou potravinových aditív odfarbená a zbavená svojej pôvodnej chuti. Tieto odfarbené „zlievky" sú potom pridávané do drahých džúsov v snahe minimalizovať výrobné náklady.

Nech je už ovocný džús falšovaný akýmkoľvek z vyššie uvedených spôsobov, neohrozuje priamo zdravie svojho konzumenta. Len ho núti zaplatiť za kvalitu, ktorú ani zďaleka nedostane. Ak sa vrátime k pôvodnej otázke, pitie ovocných džúsov nie je v žiadnom prípade rovnocenné konzumácii čerstvého ovocia. Okrem toho, že si nemôžeme byť istí, čo všetko vlastne v ovocnom džúse vypijeme, je tu aj otázka skonzumovaného množstva. Človek schrúme jedno, dve jablká (táto dávka obsahuje maximálne 40 gramov sacharidov pochádzajúcich výlučne z jabĺk), jablkového džúsu však môže poľahky vypiť aj liter a to už znamená príjem minimálne 110 gramov sacharidov (prevažne pridaná sacharóza), ktoré výrobca pripúšťa + možný ďalší prídavok nedeklarovaného cukru.

P.S: Bolo by zaujímavé zistiť, nakoľko je zvyšujúca sa obezita u detí podmienená pravidelným nadmerným pitím ovocných džúsov vo viere, že ovocný džús nahradí čerstvé ovocie....