Falšovať možno aj potraviny

23.02.2012 18:12

Snaha niektorých výrobcov potravín zbohatnúť na úkor zákazníka je stará ako ľudstvo samo. Už v Biblii nachádzame zmienky o podvodnom riedení vína. Prvé písomné správy o pridávaní hroznovej šťavy do medu sú staré viac ako 2000 rokov. Falšovanie potravín pretrváva v ľudskej spoločnosti počas tisícročí. Menia sa iba jeho formy. V súčasnosti sa stretávame s prípadmi, kedy sa lacné biele vína farbia syntetickými farbivami a predávajú sa ako značkové červené. A „med“ sa dá dnes vyrobiť už aj bez toho, aby sa okolo čo i len mihla včela....

Podľa niektorých štúdií je tretina až polovica všetkých citrusových nápojov na našom trhu nejakým spôsobom falšovaná. Z ekonomického hľadiska je pochopiteľné, že najčastejšie sa falšujú práve tie najdrahšie tzv. 100% ovocné šťavy. Bývajú zriedené vodou a následne prifarbené a prisladené.

Najrozšírenejším spôsobom falšovania ovocných štiav je však prídavok tzv. „pulpwash“. Pomaranče sa vylisujú, šťava sa oddelí a vylisovaná dužina sa namočí do vody. Pri opätovnom lisovaní dužiny dostávame vyššie spomínaný „pulpwash“ – trpko-horkastý pomarančový extrakt, ktorý má omnoho nižší obsah vitamínov a minerálnych látok, ako pôvodná pomarančová šťava. Vo všeobecnosti platí, že čím lacnejšia je 100%-ná citrusová šťava, tým väčší podiel pulpwash obsahuje. Ak si teda chcete dopriať naozaj čistú 100%-nú pomarančovú šťavu, vlastnoručne si vytlačte zo dva pomaranče...

Podobný postup sa používa pri falšovaní ovocných džemov alebo kečupov. Hoci výrobca na obale výrobku uvádza minimálny obsah ovocnej či zeleninovej zložky, pri podrobnej analýza sa zistí, že jahôd je v tom džeme o niečo, ba i niekoľkokrát menej. Zriedkavá nie je ani náhrada drahších druhov ovocia a zeleniny lacnejšími.

Predmetom falšovania sa často stávajú aj rastlinné oleje – nájdu sa totiž výrobcovia, ktorí neváhajú vydávať obyčajné oleje za „oleje lisované za studena“, ktoré sú potom niekoľkonásobne drahšie. Zákazník je oklamaný aj v prípade, ak si kúpi „Slnečnicový olej“, ktorého fľaša obsahuje 80% repkového oleja a len 20% slnečnicového oleja. V tom prípade zaplatí za lacnejší repkový olej ako za slnečnicový.

Ak si chcete kúpiť naozaj olivový olej lisovaný za studena, vyberte si výrobok s označením „extra virgin“. Za zmienku stojí aj fakt, že panenské oleje balené v tmavých sklenených fľašiach lepšie odolávajú účinkom svetla a ich chuť sa nemení.

Odporcov vegetariánstva zrejme nepoteší správa, že mnoho lacných mäsových výrobkov je takmer bezmäsitých. Niektorí producenti totiž bez výčitiek svedomia nahrádzajú mäso sójovou múkou alebo sójovým koncentrátom, ktorých cena predstavuje len zlomok z ceny mäsa. Nerobia to teda preto, aby chránili konzumenta pred zvýšenou hladinou cholesterolu. Ten, kto takéto výrobky uvádza do obehu, klame dvakrát – najprv oklame zákazníka, keď na etiketu napíše, že morčacia šunka obsahuje len morčacie mäso a potom na zákazníkovej dôvere dobre zarobí.

V súvislosti s rastúcim záujmom spotrebiteľov o sójové potraviny možno spomenúť aj pomerne rozšírený práškový sójový nápoj, ktorý sa predáva ako „Sójová náhradka mlieka“. Spotrebiteľ po prečítaní názvu tohto výrobku nadobudne dojem, že sójový nápoj nahradí v jeho výžive mlieko. V súlade s týmto predpokladom ho najčastejšie kupujú matky detí alergických na kravské mlieko. Pri pozornejšom preskúmaní zloženia tohto nápoja však zistíme, že jeho hlavnou zložkou je sójový olej a kukuričný sirup. Podobnosť s mliekom je tu iba vo farbe a tekutosti. Obsah bielkovín je totiž v tomto sójovom nápoji až 10x nižší ako v kravskom mlieku, čo je zvlášť nebezpečné vo výžive malých detí, u ktorých je mlieko jedným z najdôležitejších zdrojov bielkovín. Výrobcovia takéhoto sójového nápoja zavádzajú spotrebiteľa klamlivým označením svojho výrobku.

Podozrenie spotrebiteľa by mal vzbudiť aj príliš lacný alkohol, či už je to rum, vodka alebo whisky. Rizikové je aj nakupovanie alkoholických nápojov od súkromných osôb alebo na tržniciach. Aj na Slovensku je totiž ešte stále dosť prípadov, kedy sa za vyššie spomenuté nápoje vydáva obyčajný technický lieh - vhodne dofarbený a dochutený. V tomto prípade nedochádza len k oklamaniu zákazníka po finančnej stránke, ale aj k ohrozeniu jeho zdravia. Ak sa totiž do technického liehu dostane čo i len malé množstvo metanolu, môže konzument takéhoto koktailu oslepnúť...

Falšovanie medu sme spomínali už v úvode tohto článku. Mnohí podvodníci na ňom zarábajú tak, že doň pridávajú obyčajný cukor. Nájdu sa aj „odborníci“, ktorí dokážu „vyrobiť med“ zahrievaním sacharózy s kyselinou mliečnou – prídavok výťažku z kukuričného peľu dodá takémuto falzifikátu chuť a vôňu podobnú medovej.

Pravý med, či už svetlý alebo tmavý, býva vždy matný a pri prelievaní „fálduje“ – ukladá sa v záhyboch podobne ako látka. Včelári zvyknú hovorievať, že pravý med pri prehĺtaní „škriabe v hrdle“. Naše staré mamy mali na medových falšovateľov svoj osvedčený recept – atramentovú ceruzku. Ak ju ponoríte do falšovaného medu, hneď sfialovie. Pravý med farbu nezmení.

Aj ľudia, ktorí v snahe zdravo sa stravovať vyhľadávajú celozrnné druhy chleba a pečiva, bývajú často oklamaní – striedka „tmavého chleba“ je belšia ako sneh a v celozrnnom chlebe neobjavíte žiadne celé zrnko ani mikroskopom. Je pochopiteľné, že ak je chlieb celozrnný, musí byť v jeho zložení uvedená aj celozrnná múka. Nájdu sa v našich obchodoch aj chleby s naozaj tmavou ba až tmavohnedou striedkou, ale aj tu je vhodné pozorne si prečítať etiketu. Mnohé „tmavé“ chleby sú totiž upečené z bielej múky a prifarbené bývajú praženou ražou (tzv. „farbmalz“) alebo karamelom.

Môže sa vôbec človek brániť voči takýmto podvodom ? Môže, ak sa naučí pri nakupovaní premýšľať a kriticky hodnotiť to, čo zamýšľa kúpiť. Ak sa vyhne podozrivo lacným nákupom na trhoviskách či priamo na ulici. Na druhej strane aj v obchodoch ( malých i veľkých) nachádzajú kontrolóri nemálo falšovaných potravín. Zdá sa vám, že z tohto bludiska cesta von nevedie ? Vedie, ale je úzka a kľukatá – kupovať čo najmenej spracovaných a upravovaných potravín. Čerstvá zelenina, ovocie, ryža či mrazené kurča sa nedajú sfalšovať – kupujete naozaj to, čo vidíte.

Späť