O Márii, ktorá chudla pre peniaze
Nie, Mária nie je ani zlatokopka, ani hviezda reality show... Mária je obdivuhodná mladá žena, ktorá postupne odložila 75 kíl bolesti... a popri tom našla dávno stratené sebavedomie...
Stretli sme sa v jeden sychravý novembrový podvečer na parkovisku. Bola som len pár metrov od auta, keď ma oslovila neznáma žena zahalená v čomsi tmavom: „Všetci vravia, že už nikdy neschudnem... myslíte si, že majú pravdu?“ Nerozoznala som črty jej tváre, vnímala som len bolestivú rezignáciu v jej hlase. „Som presvedčená, že každý človek môže schudnúť, ak má motiváciu a odhodlanie natrvalo zmeniť svoje stravovacie návyky“ – odvetila som. „Viete, ja už nevládzem žiť v tomto obrovskom tele, pomôžte mi, prosím...“
V tom čase mala Mária 27 rokov a úctyhodných 145kg. Od puberty vyskúšala hádam všetky známe diéty a každá jej okrem trpkého sklamania priniesla aj ďalšie a ďalšie kilá navyše... Roky trpela chronickou zápchou a tráviacimi ťažkosťami... A doposiaľ si nevedela nájsť prácu napriek tomu, že úspešne vyštudovala dve vysoké školy.
V čase nášho prvého stretnutia pozostávala Máriina každodenná strava z ovocia, jogurtov a kávy.... nuž a v noci jej spoločnosť často robila čokoládová zmrzlina... A tak sme spoločnú cestu za zdravím a štíhlosťou začali práve tou zmrzlinou - hľadali sme odpoveď na otázku, čo si tým Mária vlastne kompenzuje. Jej najrannejšia zmrzlinová spomienka sa viaže na starých rodičov, u ktorých Mária strávila detstvo, zatiaľ čo jej rodičia končili vysoké školy, absolvovali atestácie a obhajovali dizertácie...
Korpulentnej babičke sa predčasne narodená Mária zdala príliš chudunká, varila jej preto výdatné jedlá a kŕmila ju ešte aj ako päťročnú. Dedko diabetik svoju vnučku miloval – každé popoludnie chodievali spolu do cukrárne, kde sa bývalý učiteľ spevu tešil pohľadom na šťastné dieťa s kornútikom zmrzliny v ruke. Až v škole si Mária postupne uvedomila, že vyzerá inak ako ostatné deti. Ich šikanovanie ju však zraňovalo omnoho menej, ako poznanie, že jej vlastní rodičia sa za ňu hanbia. Pred každým jedlom jej pripomínali, že je tučná, nútili ju jesť nízkokalorické jedlá a zamykali pred ňou skrinku, kde mali uložené sladkosti... Svetlými chvíľkami jej detstva boli návštevy u starkých - tu sa mohla najesť do sýta a cítiť sa milovaná napriek svojej tučnote. Mala dvanásť rokov, keď obaja starkí v rozmedzí zopár mesiacov zomreli... Márii zostalo veľké prázdno v srdci a zmrzlina ako univerzálny liek na každú bolesť duše...
Spočiatku Mária chudla vcelku bezproblémovo – prvých 12kg odložila za mesiac, ďalších 7 kíl ju opustilo po šiestich týždňoch. No na štvrté či piate stretnutie sa sotva dovliekla, uprela na mňa opuchnuté vyplakané oči a šepla: „Skončime to.... nemá to zmysel, určite opäť priberiem... a tučná aj zomriem...“ Na chvíľu sa mi zastavil dych a došli mi slová. „Mária, toto nemáte z vlastnej hlavy... kto vám to povedal?“ „Moja matka... nechcela som zjesť cestoviny, ktoré v nedeľu na obed uvarila a tak mi vykričala, že som nevďačná a že som jej bola celý život len na hanbu a trápenie... a že som najväčším zlyhaním jej života...“ Slzy jej znova máčajú rozpálené líca, telo sa trasie žiaľom i bolesťou... Tuším, že to najhoršie mi ešte nepovedala a tak sa potichu pýtam: „A čo ešte vravela?“ Mária schováva tvár v dlaniach a pomedzi vzlyky preciedza najbolestnejší zážitok svojho života: „...že mi dá 10 000 €, ak si kúpim jednosmernú letenku na koniec sveta... a navždy tak zmiznem z jej života...“ Hodnú chvíľu som nebola schopná slova a nechala som Máriine slzy odplavovať najväčšiu bolesť jej života...
Nech pracujem s akokoľvek obéznym klientom, od začiatku mám v mysli jeho obraz s hmotnosťou, ktorú chce v konečnom dôsledku dosiahnuť. Máriu som si vedela absolútne jasne predstaviť približne sedemdesiat kilovú, s dlhými havraními vlasmi a porcelánovou pleťou – niečo medzi Snehulienkou a Pocahontas. Bolo jasné, že k tomuto cieľu nás čaká ešte dlhá cesta naprieč všetkými ročnými obdobiami a tak mi tých 10 000 € zrazu pripadalo ako vcelku vhodná investícia... Z Máriinho šatníka som zatiaľ videla len jej takmer po zem dlhý ošúchaný čierny kabát, ktorý si nevyzliekala ani počas našich stretnutí. Mal akoby univerzálnu veľkosť a podobal sa na stan, ktorý ju halil do bezpečnej anonymity.
„Mária, mala som možnosť sprevádzať chudnutím už mnoho ľudí a tak vám prezradím jedno veľké tajomstvo, chcete?“ Bezhlasne zodvihla hlavu z môjho ramena a s iskričkou záujmu sa na mňa pozrela... „Viete, čo je na dlhodobom chudnutí tou najdrahšou položkou?“ Mária rezignovane krúti hlavou, akoby sa chudnutie ako také jej už ani veľmi netýkalo... „Nuž, to oblečenie v rozličných veľkostiach, ktoré pri tom potrebujete.“ Pri zmienke o oblečení sa jej mihá tvárou smútok – nie je veru jednoduché obliekať sa celú dospelosť v konfekčnej veľkosti XXXL. „Mária, možno by sa peniaze, ktoré vám mama ponúkla, dali využiť práve na toto... čo chvíľa tu bude jar, pôjdeme vám kúpiť niečo na seba... tento kabát je vám už jednoznačne priveľký...“ Mladá žena sa chvíľu díva do prázdna a potom sa tíško spýta: „Vy by ste sa nehanbili ísť so mnou nakupovať do normálneho obchodu? Čo si pamätám, kupujem si handry iba na internete...“
A tak naše dietologické stretnutia dostali nový rozmer – okrem jedla a pohybu sme často riešili aj nové oblečenie. Máriina mama súhlasila s tým, že pokiaľ bude jej dcéra chudnúť, bude financovať nákup potrebného oblečenia. A ja som trvala na tom, že každý kúsok oblečenia, ktorý bude Márii priveľký, musí bez výnimky opustiť jej šatník...
Začiatkom mája bola Mária šťastím bez seba - nielen preto, že pokorila hranicu 110kg. Úžasné bolo, že si obliekla prvé rifle svojho dospelého života. V lete sme mali malý sviatok – hmotnosť klesla pod 100kg a tak sa Mária dala prehovoriť na kúpu prvých letných šiat. V auguste si objednala na ebay perfektnú zimnú vetrovku vo veľkosti L - a kým prišli Vianoce, v pohode sa do nej zapla... Nuž a v máji – po 18 mesiacoch chudnutia – si Mária obliekla „malé čierne“ vo veľkosti M... Bolo to pri príležitosti osláv päťdesiatin jej mamy...
Odvtedy uplynuli už tri roky a Mária si svoju hmotnosť statočne drží... V najbližších mesiacoch síce zrejme priberie osem či desať kíl, ale to nie je v tehotenstve nič výnimočné :-)